Čo ma materstvo naučilo?

Úvod do môjho príbehu

Predtým, ako som sa stala mamou, som si myslela, že približne viem, čo znamená milovať. Vedela som, čo znamená mať niekoho rada, báť sa o svojich blízkych, pomáhať im a byť pri nich, keď ma potrebujú. Potom prišla na svet moja dcérka Mia. A ja som pochopila, že existuje ešte úplne iný druh lásky.

Láska, ktorá vás dokáže naplniť tak, ako ste si dovtedy nevedeli predstaviť. Láska, pri ktorej sa bojíte viac ako kedykoľvek predtým. Láska, ktorá vás dokáže rozosmiať, rozplakať, vyčerpať a zároveň vám dať silu pokračovať aj v deň, keď máte pocit, že už žiadnu nemáte. Ak premýšľam nad tým, čo ma materstvo naučilo, tak v prvom rade to, že ma nezmenilo zo dňa na deň. Mení ma každý deň. A čím je Mia väčšia, tým viac si uvedomujem, že zatiaľ čo ja učím ju žiť, ona učí žiť mňa.

Myslela som si, že ja budem učiť ju

Keď sa narodí dieťa, prirodzene máme pocit, že našou úlohou je naučiť ho všetko dôležité. Prvé slová. Prvé kroky. Ako jesť lyžičkou. Ako sa obliecť. Ako pozdraviť, poďakovať, podeliť sa. Postupne ho učíme, čo je správne a čo nie.

Lenže niekde medzi všetkými tými každodennými situáciami som pochopila, že učenie funguje oboma smermi. Mia učí aj mňa. Ak by som mala zhrnúť, čo ma materstvo naučilo v prvých rokoch, bola by to trpezlivosť práve vo chvíľach, keď jej mám najmenej. Učí ma zastaviť sa, keď sa niekam ponáhľam. Učí ma tešiť sa z vecí, ktoré by som si možno ani nevšimla. A predovšetkým mi ukazuje, že život nemusí byť dokonale naplánovaný, aby bol krásny.

Čo ma materstvo naučilo o kontrole nad životom

Priznávam, mám rada, keď mám veci pod kontrolou. Možno je to aj tým, že v práci som zvyknutá riešiť problémy, ľudí, rozhodnutia a hľadať riešenia. Keď nastane problém, automaticky premýšľam nad tým, ako ho vyriešiť.

Lenže dieťa nie je pracovná úloha. A materstvo nie je zoznam povinností, pri ktorom si večer odškrtnem všetky políčka a poviem: „Hotovo. Dnes som bola perfektná mama.“ Deti majú svoje nálady, potreby, emócie a vlastnú osobnosť. Môžem mať pripravený celý deň a stačí jedna maličkosť, aby všetko bolo úplne inak.

To, čo ma materstvo naučilo o kontrole, je púšťať potrebu mať všetko stopercentne naplánované. Niekedy jednoducho treba zmeniť plán. Niekedy treba namiesto povinností zostal chvíľu sedieť na zemi a hrať sa. A niekedy treba prijať, že dnes jednoducho nebol náš najlepší deň. A zajtra môžeme skúsiť znova.

Trpezlivosť nie je samozrejmosť

Pred dieťaťom som si možno myslela, že som trpezlivý človek. Potom prišlo materstvo. 🙂 Dieťa vás dokáže dostať presne na hranicu vašej trpezlivosti. Poviete niečo raz. Druhýkrát. Tretíkrát. Piatykrát. A o chvíľu máte pocit, že tú istú vetu hovoríte asi stýkrát.

Práve v takých chvíľach si však uvedomujem jednu dôležitú vec. Mia sa ešte len učí. To, čo je pre mňa samozrejmé, je pre ňu nové. O tom, ako správne sprevádzať deti ich vývinom a emóciami, si môžete prečítať aj na odbornom portáli Psychológia pre ľudskosť. Učí sa pracovať so svojimi emóciami, učí sa hranice, učí sa čakať a zvládať sklamanie. A ja sa popri nej učím presne to isté. Možno iným spôsobom, ale učím.

Úplne iná podoba lásky

Existujú chvíle, ktoré sa veľmi ťažko opisujú. Keď sa ku mne Mia pritúli. Keď ma chytí za ruku. Keď sa rozbehne za mnou. Keď počujem jej smiech. Alebo keď večer pokojne spí a ja sa na ňu chvíľu iba pozerám.

Vtedy si často uvedomím, aké zvláštne je materstvo. Celý deň môžete byť unavená, podráždená a túžiť po piatich minútach ticha. A keď dieťa konečne zaspí… zrazu vám chýba. Myslím, že mamy presne vedia, o čom hovorím. ♡

To, čo ma materstvo naučilo o láske, je, že nie je iba pocit. Je to každodenná starostlivosť. Je to vstávanie, keď sa vám nechce. Objatie po náročnom dni. Trpezlivosť, keď jej máte málo. Obavy, ktoré nikto nevidí. A tisíce maličkostí, za ktoré vám možno nikto nikdy nepoďakuje. Napriek tomu ich robíte. Pretože milujete.

Akú veľkú zodpovednosť máme ako mamy

Čím je moja dcéra väčšia, tým viac premýšľam nad tým, čo si z nášho domova raz odnesie do svojho života. Nie materiálne. Ale vo svojom vnútri.

• Akú predstavu bude mať o rodine?
• O láske a o partnerstve?
• O tom, ako sa má muž správať k žene a žena k mužovi?
• Ako bude raz riešiť konflikty a ako bude hovoriť sama so sebou?

Deti totiž nevnímajú iba naše rady. Sledujú nás. Viac o vplyve rodičovského správania na detský vývin nájdete na stránkach Slovenskej asociácie pre psychoanalytickú psychoterapiu. Často sa učia oveľa viac z toho, čo robíme, než z toho, čo im hovoríme. Preto verím, že vzájomná úcta a rešpekt medzi partnermi sú nesmierne dôležité. Naše deti totiž raz možno budú vo svojich vzťahoch opakovať to, čo považovali doma za normálne. A táto myšlienka ma ako mamu núti pracovať nielen na tom, ako vychovávam svoje dieťa, ale aj na sebe a svojich vzťahoch.

Čo ma materstvo naučilo o dokonalosti

Toto bolo možno jedno z najdôležitejších poznaní. Každá mama niekedy urobí chybu. Niekedy zvýšime hlas. Niekedy nemáme trpezlivosť. Niekedy dieťaťu pustíme rozprávku jednoducho preto, že potrebujeme chvíľu pokoja. Niekedy nemáme navarený dokonalý obed. Niekedy je doma neporiadok. A niekedy večer premýšľame nad tým, čo sme mohli počas dňa urobiť inak.

Kedysi by som možno v takých chvíľach videla hlavne svoje zlyhanie. Dnes sa učím pozerať na to inak. To, čo ma materstvo naučilo, je, že moje dieťa nepotrebuje dokonalú mamu. Potrebuje mamu, ktorá ho miluje. Mamu, ktorá sa dokáže ospravedlniť. Mamu, ktorá sa snaží. Mamu, ktorá nie vždy pozná správnu odpoveď, ale je ochotná ju hľadať.

Som mama, ale stále aj žena

Materstvo dokáže veľmi ľahko pohltiť veľkú časť našej identity. Zrazu je takmer všetko o dieťati. Čo bude jesť? Čo si oblečie? Čo potrebuje? Ako sa cíti? Kedy pôjde spať? A niekde medzi tým všetkým sa veľmi ľahko stratí otázka: „A ako sa mám ja?“

Aj ja som mama. Ale stále som Andrea. Stále mám svoje sny, potreby, názory, prácu, vzťahy a veci, ktoré mám rada. A myslím si, že jedna z vecí, ktoré sa ako mamy potrebujeme naučiť, je dovoliť si byť aj samy sebou. Bez pocitu viny. Pretože venovať chvíľu sebe neznamená milovať svoje dieťa menej.

Naučila som sa vážiť si obyčajné chvíle

Kedysi som možno viac premýšľala nad tým, čo bude. Čo ešte musím urobiť. Čo chcem dosiahnuť. Čo treba zariadiť.

Ak premýšľam nad tým, čo ma materstvo naučilo v prítomnom okamihu, je to fakt, že život sa v skutočnosti odohráva medzi veľkými plánmi. V obyčajnom ráne. V spoločných raňajkách. V detskom smiechu. V malej rúčke vloženej do tej mojej. V spoločnej rozprávke pred spaním. V slovách „mami“. Práve z týchto úplne obyčajných dní sa raz stanú spomienky. A možno jedného dňa zistíme, že to, čo sme považovali za obyčajné, bolo vlastne to najvzácnejšie.

Čo ma materstvo naučilo o mne samej?

• Že som silnejšia, než som si myslela, ale zároveň aj zraniteľnejšia.
• Že môžem byť unavená a stále byť dobrou mamou.
• Že môžem niečo nevedieť a požiadať o pomoc.
• Že môžem urobiť chybu a napraviť ju.
• Že nemusím mať všetko vyriešené a predovšetkým, že aj ja stále rastiem.

Moja dcéra rastie predo mnou. Ja možno rastiem trochu nenápadnejšie vedľa nej.

Ďakujem ti, Mia ♡

Raz si možno moja dcéra prečíta tieto slová. A ak áno, chcela by som, aby vedela jednu vec:

Mia, odkedy si prišla do môjho života, učím ťa množstvo vecí. Ale možno ani netušíš, koľko si toho naučila ty mňa. Vďaka tebe sa učím byť trpezlivejšia, všímavejšia a silnejšia. Učíš ma zastaviť sa, milovať ešte viac a pozerať sa na život trochu inými očami. Nie som dokonalá mama a asi ňou nikdy nebudem. Ale každý deň sa snažím byť mamou, pri ktorej budeš vždy vedieť jedno: že si milovaná.

Záver

A možno práve toto je tá najväčšia vec, čo ma materstvo naučilo. Že na konci dňa nemusíme mať dokonale uprataný dom, splnený každý plán ani odpoveď na každú otázku. Niekedy úplne stačí, keď je doma miesto, kde sa ľudia cítia bezpodmienečne milovaní.

S láskou,
Andrea ♡
Andrea – Tvorím s láskou